V online priestore trávime čoraz viac hodín a pre niektorých sa tento priestor dokonca stal hlavným aspektom trávenia voľného času. Na sociálnych sieťach zdieľame rôzne momenty z nášho života alebo chatujeme s priateľmi. V internetových fórach a na Google hľadáme odpovede na naše otázky alebo svoj voľný čas vypĺňame sledovaním videí či online nakupovaním. Všetky tieto aktivity sa stali každodennou súčasťou mladých ale i starších ľudí. Online priestor nám ponúka široké možnosti, ktoré uľahčujú alebo spríjemňujú život. Ako aj v bežnom živote, tak aj v živote v online priestore existujú riziká, pred ktorými je potrebné mať sa na pozore.
Kyberšikana
Rozdiel medzi šikanou a kyberšikanou je iba v priestore, v ktorom sa odohráva. V prípade kyberšikany ide teda o online priestor, pričom najčastejšie sa možno s kyberšikanou stretnúť na sociálnych sieťach. V menšej miere sa odohráva tiež na diskusných fórach či herných weboch.
Jedným zo základných aspektov online priestoru je anonymita, čo so sebou logicky prináša možnosť skrývať svoju identitu. Pod vplyvom pocitu anonymity ľudia často strácajú zábrany a napíšu veci, ktoré by v reálne konverzácii nikdy druhému človeku nepovedali. Tento jav je spôsobený aj tým, že človek pri písaní online nevidí reakciu toho druhého a nevie vycítiť emócie. V anonymite môžeme mať pocit, že nenesieme žiadnu zodpovednosť, nemôžeme byť nijak postihnutí za naše konania. Preto sú útoky a agresia v online priestore jednoduchšie ako v reálnom svete. Je nevyhnutné pripomenúť, že kyberšikanovanie nie je oddelené od reálneho sveta. Ku kyberšikanovaniu dochádza väčšinou na základe podnetu z reálneho offline sveta, pričom agresor a obeť kyberšikanovania sa pred tým už vo väčšine prípadov stretli (napríklad v škole, na tréningu a podobne).
Kyberšikana je úmyselné a často opakované správanie, ktorého cieľom je ublížiť, zosmiešniť, ponížiť alebo zraniť. Čo sa však skrýva za takýmito útokmi? Čo je samotnou príčinou kyberšikanovania? Často to je hnev a vnútorná nespokojnosť agresora so sebou samým. Z toho môže vyplynúť potreba vybiť si svoju frustráciu a ukázať že je lepší, múdrejší, silnejší a potlačiť tak pocit menejcennosti. Uvedený fakt je potrebné mať neustále na pamäti. Vyrovnaný a šťastný jedinec sa totiž nikdy neuchýli k bezdôvodnému urážaniu či bezdôvodnému nadávaniu.
Zastrašovanie, obťažovanie či vyhrážanie, je ďalšia forma kyberšikany, ktorá sa často opakuje prezváňaním, nechcenými sms správami, vydieraním, nabúraním sa do osobných profilov na sociálnych sieťach a podobne. Ďalším príkladom kyberšikanovania je napríklad krádež identity, kedy páchateľ vystupuje pod menom obete a v jej mene obťažuje iných, šíri nepravdivé informácie, či zakladá skupiny kde sa obeti vysmieva. Veľmi nepríjemné je rozposielanie intímnych fotografií, či iných fotografií a videí bez súhlasu obete, ktoré obeť strápňujú. Veľakrát pritom ide o fotografie vytvorené fotomontážou. Častým príkladom kyberšikany medzi spolužiakmi je vylákanie nahých fotiek od spolužiačky. Spolužiaci pod falošným menom vylákajú od spolužiačky nahé fotky alebo v mene iného študenta či študentky flirtujú s inými ľuďmi na sociálnych sieťach. Kyberšikana na Slovensku nie je žiadna novinka a z nedávnych prieskumov vyplýva, že každý tretí žiak sa stal buď svedkom alebo obeťou určitej formy šikany na internete.
Webcam trolling
Čo je webcam trolling a ako sa pred týmto rizikom chrániť? Ide o druh podvodu, pri ktorom si útočník vyhliadne svoju obeť, najčastejšie na zoznamovacej sociálnej sieti typu Badoo alebo Tinder. Po výmene niekoľkých lichotivých správ zo strany útočníka je obeti navrhnutá komunikácia cez videochat. Po začatí videochatu obeť vidí obraz, ktorý však nie je reálny videochat ale ide iba o videozáznam prehrávaný cez webkameru tak, aby to vyzeralo že sa jedná o live videochat. Takýto videohovor je samozrejme zo strany útočníka nahrávaný, pričom väčšinou sa začal za účelom erotického obsahu. Obeť (napríklad 15 ročný chlapec) vidí na svojej obrazovke polonahé dievča, pričom sa domnieva že ide o reálny videochat. Polonahé dievča je však iba záznam prehrávaný obeti a v skutočnosti môže na druhej strane za počítačom sedieť 60 ročný pán. Na takýchto videách najčastejšie chýba zvuk a útočník s obetou spolu komunikujú cez chat, pričom útočník má samozrejme pripravenú výhovorku, že mu nefunguje mikrofón. Chýbajúci zvuk vo videochate pri komunikácií s cudzou osobou môže byť prvá známka toho, že je potrebné zvýšiť opatrnosť. Útočník následne vyzve obeť aby sa pred kamerou vyzliekla alebo vykonala niečo iné. Tento videozáznam, ako sme spomínali vyššie, útočník celý nahráva. Ak obeť súhlasí a urobí to čo od nej útočník žiada, najčastejšie útočník okamžite hovor ukončí. Následne prichádza obeti správa s nahratým videom spojená s vydieraním útočníka, v ktorej žiada od obete peniaze s dodatkom, že inak nahraté video zverejní.
S webcam trollingom sa môžete často stretnúť aj na Facebooku. Profilové fotky pekných dievčat lákajú chlapcov na videochat a naopak, vyšportovaní chlapci lákajú na videochat dievčatá. V takýchto prípadoch treba byť opatrný. Online dating je už dnes bežnou súčasťou života mladých ľudí a veľká časť používa zoznamovacie aplikácie ako badoo alebo tinder. V tejto súvislosti však treba mať na pamäti, že na sociálnych sieťach je približne 1/5 profilov vymyslených. Ide tak o vyššie riziko, že videohovor s cudzou osobou je podvod. Ak si chcete byť istý, že nie ste súčasťou tohto podvodu, môžete si danú osobu jednoducho preveriť. Požiadajte ju aby na webkamere potvrdila svoju identitu napríklad textovým odkazom napísaným na papieri v reálnom čase. Na internete pri komunikácii s cudzími ľuďmi je potrebné si zachovať zdravú obozretnosť, či už ide o textovú formu alebo videohovor.
Podvody na internete
Masová dostupnosť internetu sa samozrejme odzrkadlila aj na množstve podvodných prípadov, ktoré sa odohrávajú práve v online priestore. V tejto súvislosti je potrebné byť veľmi obozretní a dávať si pozor na to, čo na sociálnych sieťach zdieľame a aké informácie o sebe poskytujeme. Samozrejme, zdieľanie príbehu na Instagrame alebo videa na Tiktoku je pre väčšinu mladých ľudí bežnou dennou rutinou, avšak ani pri tejto činnosti netreba strácať zdravý rozum. Častokrát sa stanú obeťou aj osoby, ktoré veľmi dobre vedia ako sociálne siete fungujú a ich digitálna gramotnosť je na veľmi pokročilej úrovni.
Lístky na koncerty obľúbených interpretov nakupuje v dnešnej dobe väčšina z nás online. Po nákupe si ich buď uchováme v digitálnej podobe v smartfóne alebo vytlačíme na klasický kancelársky papier. Niektorí ľudia neodolajú pokušeniu pochváliť sa kúpou lístkov na obľúbený koncert a fotku lístkov zdieľajú na sociálnej sieti. Na lístku je najdôležitejší QR kód, ktorý je pri vstupe na koncert naskenovaný, pričom tento postup ľudia navštevujúci koncerty veľmi dobre poznajú. Napriek tomu si však zdieľajú odfotené lístky s QR kódom, ktorý je veľmi jednoduché odcudziť. Ľahko sa tak môže stať že kôli takejto neopatrnosti o lístky daná osoba príde.
Podvodníci na internete, ktorí môžu ľudí pripraviť o peniaze sú často nazývaní scammeri (od anglického slova scam – podvod). Títo ľudia sa najrôznejšími spôsobmi snažia zarobiť na neopatrnosti ľudí v online prostredí a často sa napríklad snažia vylákať peniaze pod zámienkou vymyslených príbehov. Veľmi časté sú prípady ľudí, ktorých na sociálnej sieti kontaktoval neznámy človek, často zo zahraničia. Uvedené kontakty sú často cielené na osamotených ľudí a začínajú emotívnym príbehom plným detailov o osobnom živote spojeným s rodinou tragédiou, ktorej zmyslom je vyvolať u osoby ľútosť. Známe sú napríklad vymyslené príbehy o tom, že osoba slúži na americkej lodi a doma má maloletého syna. O maloletom synovi prezradí mnoho vymyslených detailov napríklad aké má zdravotné ťažkosti kde momentálne býva a aj ďalšie informácie, ktoré môžu na prvý pohľad vyzerať dôveryhodne. Po tom, čo scammer vyvolá u obete ľútosť, záujem a dôveru, vypýta si pod rôznymi zámienkami peniaze. Predmetný príbeh sa môže zdať smiešny a možno si mnohí z nás povedia že kto by už len na také niečo naletel. Takýchto prípadov je však ročne na Slovensku stále viac ako by sme si želali.
Riziká online nakupovania
Nakupovanie cez internet bezpochyby uľahčuje život a veľa z nás si na tento spôsob zaobstarávania vecí po ktorých túžime zvyklo. Je to pohodlnejšie, rýchlejšie, môžeme nakupovať kedy chceme a odkiaľkoľvek chceme. Opäť však netreba zabúdať na zásadu bezpečného správania na internete, pričom táto platí dva krát tak online nakupovaní, pri ktorom dávame obchodníkom prístup k svojej kreditnej karte.
Tak ako sa nájdu podvodníci v podnikaní v reálnom svete, treba si dávať pozor aj na podvodníkov na internete. Internet je plný e-shopov, ktoré lákajú na akcie a ponúkajú tovar za podozrivo nízke ceny. Samozrejme, vidina výhodného nákupu nových tenisiek alebo kabelky je lákavá, no ak nakupujeme z e-shopu, ktorý nepoznáme je dobré si ho preveriť. Niektorí podvodníci sa dajú odhaliť ľahšie, pri iných si treba všímať väčšie detaily. Prvé, čo je potrebné urobiť pri nákupe z neznámeho e-shopu je nájsť si iných recenzie zákazníkov tohto e-shopu. Ak prevládajú najmä negatívne recenzie, zrejme nebude niečo v poriadku a bude dobré si takýto nákup ešte premyslieť. Často sa pri takýchto e-shopoch môže stať, že naň upozorňuje aj SOI (Slovenská obchodná inšpekcia). V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že takéto upozornenie od SOI sa dá nájsť len v súvislosti s e-shopmi so sídlom v Slovenskej republike.
Pri nakupovaní cez internet je dôležité využívať prioritne domácu wi-fi sieť, prípadne pracovnú wi-fi sieť či vlastné mobilné dáta. S online nakupovaním je spojené sprístupňovanie istej časti bankových údajov (napríklad údajov o kreditnej karte) čo môže byť cez verejnú wi-fi sieť veľmi nebezpečné, pričom hrozí riziko zneužitia týchto dát. Verejnú sieť napríklad v McDonald´s alebo v nákupných centrách je dobré využívať iba na klasické surfovanie po internete a neprihlasovať sa do bankových aplikácií alebo iných aplikácií s citlivými údajmi. V prípade nákupu z neovereného e-shopu a objednania tovaru, ktorý bol dopredu uhradený kartou, pričom následne žiadny tovar nebol doručený, poslednou možnosťou je obrátiť sa na banku, ktorá v niektorých prípadoch vie pomôcť získať peniaze naspať. Predmetné podvodné e-shopy často vyrastú ako huby po daždi najmä pred vianocami, kedy je záujem spotrebiteľov výrazne väčší. Často sa na takéto podvodné e-shopy dá dostať napríklad cez sponzorovaný príspevok v Instagram story.
Hoaxy a dezinformácie
Internet a sociálne siete so sebou okrem iného priniesli aj neskutočne veľké množstvo informačných kanálov. V minulosti ľudia čerpali informácie hlavne z tlače a televízie no s masovým rozšírením internetu sa hlavným zdrojom informácií nie len pre mladých ľudí stal internet. Niet sa čomu čudovať vzhľadom na množstvo času ktoré priemerný človek trávi online. Internet je skvelý nástroj na vyhľadávanie a zisťovanie informácií, avšak vzhľadom na masovú dostupnosť internetu a fakt, že v podstate hocikto môže napísať na internet hocičo, je nesmierne dôležité zdroje informácií selektovať. Je nevyhnutné čerpať informácie z overených zdrojov. Áno, táto veta sa vo verejnom priestore opakuje tak často, že už začína znieť ako klišé. Napriek tomu je však nevyhnutné mať uvedené neustále na pamäti a hlavne nevyužívať sociálne siete ako hlavný zdroj informácií. Facebook je fajn na spojenie s kamarátmi, Instagram je super na zdieľanie momentov zo svojho života avšak čerpať relevantné informácie z Facebookových statusov a Instastories môže byť riskantné.
Práve sociálne siete a v posledných rokoch najmä Facebook je jednou z platforiem, vďaka ktorej sa dezinformácie a hoaxy rozširujú extrémnou rýchlosťou. Ktokoľvek si môže jednoducho zapnúť počítač a napísať nejaký nepravdivý text a ten sa prostredníctvom Facebooku šíriť ďalej a ďalej. Preto je potrebné si informácie overovať, zisťovať odkiaľ pochádzajú a či je zdroj dôveryhodný. A nie, ani tvoj kamarát či rodinný príbuzný nemusí byť dôveryhodný zdroj. Rovnako ako keď od kamaráta alebo kolegu počujeme nejakú informáciu a používame svoje kritické myslenie aby sme odhalil že na tej informácií niečo nesedí, je potrebné toto kritické myslenie používať aj online a trojnásobne viac.
Dezinformácie sú nepravdivé informácie, ktoré sa cielene snažia vystupovať v očiach publika ako pravda. Účel dezinformácie môže byť rôzny. Niektoré dezinformácie sú tzv. clickbajty – ich cieľom je iba upútať pozornosť natoľko, aby získali klik na odkaz a autor odkazu z tohto kliku profituje v podobe pár drobných eur. Iné dezinformácie majú cieľ vyvolať chaos a paniku medzi ľuďmi a ďalšie iba jednoducho nazbierať lajky na príspevok. Pri dezinformáciách či hoaxoch, ktoré sa prezentujú na webových stránkach je podstatné si všímať autora textu. Vo veľa prípadoch je to totiž anonymný profil s profilovou fotkou kytice ruží alebo napríklad vlajky Slovenskej republiky a teda nikto nevie, kto sa za napísaním textu skrýva.
Medzi najznámejšie hoaxy patrí napríklad hoax o opačnom pin kóde. Istú dobu sa internetom šírila dezinformácia, ktorej veľa ľudí uverilo a možno niektorí tomu veria dodnes. Bola to informácia o tom, že v prípade nebezpečenstva a ohrozenia pri výbere peňazí z bankomatu, stačí zadať svoj pin kód odzadu čo automaticky privolá pomoc. To je však absolútny nezmysel, a jediné čo sa môže stať je zablokovanie bankomatovej karty. Toto je jeden z mnohých prípadov hoaxu na ktorom je vidieť, že v prípade ak mu ľudia uveria a považujú ho za pravdivý, môžu sa dostať do nebezpečenstva.