Aktuálne je tento segment na výraznom vzostupe a venuje sa mu stále viac spoločností. Pracovných ponúk a pozícií súvisiacich s kryptomenami je preto logicky stále viac. Napriek rôznym názorom finančníkov na tento fenomén, kryptomeny už sú stabilnou súčasťou finančného sveta, ktorú si nemôžeme dovoliť ignorovať. Na seminári venovanom kryptomenám sme sa rozprávali o tom, čo to vlastne kryptomeny sú a na akej technológií fungujú. Zamerali sme sa na najväčšiu a najznámejšiu kryptomenu Bitcoin a taktiež aj ďalšie alternatívne kryptomeny. Taktiež sme sa pozreli na možnosti investovania, pracovania v oblasti kryptomien a taktiež na ich riziká a dopady na digitálnu ekonomiku.
Vznik kryptomien
18.októbra 2008 uzrela svetlo sveta internetová doména www.bitcoin.org. Následne na to bol 31.októbra 2008 zverejnený tzv. Bitcoin whitepeaper, celým názvom „A Peer-to-Peer Electronic Cash System“, ktorý zverejnil dodnes neznámy tvorca alebo skupina programátorov pod pseudonymom Satoshi Nakamoto. K vyťaženiu prvého bloku transakcií došlo v januári 2009. Zo začiatku išlo o zaujímavosť pre pár geekov a nadšencov. Od roku 2011 sa však postupne k bitcoinu začalo pridávať viac a viac užívateľov a vďaka tomu začali vznikať prvé miesta, kde sa Bitcoin akceptoval ako platobný prostriedok. Výsledkom bol napríklad dnes už legendárny nákup pizze za 10.000 BTC, ktorý si každý rok pripomíname ako Pizza day. V prepočte na dnešné ceny stála táto pizza skoro pol miliardy dolárov.
Bitcoin vznikol ako alternatíva a budúci nástupca tzv. fiat mien. Fiat meny sú napríklad doláre, eurá a ďalšie tradičné meny, ktoré nie sú ničím kryté od roku 1973, keď americký prezident Nixon rozhodol o opustení zlatého štandardu. Tak ako po hypotekárnej kríze v roku 2008 aj dnes po vypuknutí pandémie koronavírusu drvivá väčšina centrálnych bánk pristúpila k tzv. kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Znamená to, že centrálne banky začali na trhoch nakupovať cenné papiere a dlhopisy. Ľudovo sa tomu hovorí tlačenie peňazí. Výsledky tohto postupu môžeme dnes všetci vidieť okolo seba. Novovzniknuté peniaze riedia peňažnú zásobu a tým znižujú hodnotu úspor nás všetkých. Dochádza k zvyšovaniu spotrebných cien, o ktorom hovoríme ako o inflácii. Tá je momentálne najvyššia za posledných niekoľko desiatok rokov. Satoshi Nakamoto preto naprogramoval bitcoin tak, aby dosiahol maximálne množstvo kusov (21.000.000 BTC) a nedal sa vytvárať a ťažiť ďalší, čím by znehodnocoval jeho kúpnu silu práve tak, ako to pozorujeme pri spomínaných fiat menách. To sa dá docieliť aj za pomoci decentralizácie. Na bitcoin nemá dosah žiadna centrálna banka, ani vlády po celom svete. Bitcoin sa totiž opiera o asymetrickú kryptografiu, teda šifrovanie, pre reťazenie digitálnych podpisov jednotlivých prevodov alebo blockchain technológiu. V praxi to znamená, že nikto nemôže BTC vypnúť, alebo umelo navýšiť jeho množstvo v obehu. Ide teda o prostriedok zmeny a uchovávateľ hodnoty, ktorý ovládajú samotní užívatelia a nie je tu žiadna centrálna inštitúcia, ktorá by o ďalšom vývoji Bitcoinu rozhodovala.
Blockchain
Blockchain predstavuje veľmi špecifickú formu databázy bez centrálneho správcu. Môže ju čítať ktokoľvek, ale zapisovať do nej je možné len na základe konsenzu. Pri bitcoine hovoríme o Proof of work (PoW) konsenze. Ten vzniká prostredníctvom hlasovania finančne motivovaných účastníkov siete. Vďaka tomu je možné bezpečne a trvalo uchovávať dáta alebo transakcie bez nutnosti centrálnej dohľadovej autority, a tým pádom aj bez jediného ľahko zraniteľného miesta. Na jeho prevádzke sa totiž podieľajú miesto centrálneho správcu (vláda, banka, notár…) priamo jeho užívatelia. Každý užívateľ sa môže zapojiť do overovania transakcií. Takému overovaniu transakcií hovoríme ťažba kryptomien.
Ťažba kryptomien
Ťažbu je možné popísať ako „matematickú lotériu“. Právo na zaradenie transakcií do bloku a pripojenie tohto bloku na koniec blockchainu vyhráva ten, kto podá dôkaz o vynaložení dostatočného množstva výpočtového výkonu. Aby systém mohol fungovať bez centrálneho správcu, a zároveň aby jeho účastníci boli odradení od podvodov, musia ťažiari vynakladať vysoký výpočtový výkon a tým pádom aj veľké množstvo energie. Odmena za vyťaženie bloku sa skladá z dvoch zložiek: novo vytvorené bitcoiny, a zároveň aj transakčné poplatky, ktoré do bloku zaradil (a tým ich potvrdil ako vykonané). Viac ako 90% celkovej odmeny však pochádza práve z novo vytvorených bitcoinov. Približne každé 4 roky (210.000 blokov) dochádza k tzv. halvingu (deleniu), ktorý zaistí, že počet novo vyťažených bitcoínov klesne na polovicu. Medzi rokmi 2009-2012 tak bolo do obehu púšťaných 50 bitcoinov každých 10 minút, v rokoch 2012-2016 to bolo 25 bitcoinov a v rokoch 2016-2020 iba 12,5 bitcoinov. V máji roku 2020 došlo k ďalšiemu deleniu a odmena za vyťažený blok je teraz 6,125 bitcoinu. Následujce delenie odmien nastane približne 6. mája 2024. Týmto tempom by malo dôjsť k vyťaženiu posledného bitcoinu až v roku 2140.
Nákup kryptomien
Ku kryptomenám sa môžeme dostať niekoľkými spôsobmi. Tým prvým a najpoužívanejším je práve nákup v online zmenárňach. Proces nákupu je dnes už skutočne jednoduchý. Stačí si založiť účet, overiť svoju totožnosť a previesť peniaze pomocou bankového prevodu, poprípade platobnou kartou a začať nakupovať. Medzi najpoužívanejšie vstupné brány do sveta kryptomien patria zmenárne Coinbase, Binance alebo napríklad český zástupca Simplecoin a Coin Mate. Ďalšia možnosť nákupu je cez Bitcoinmaty. Jedná sa o zariadenie podobné klasickým bankomatom, ktoré je prepojené s kryptomenovou burzou. Kryptomeny tu je možné aj predávať späť za hotovosť. Limit pre anonymný nákup je 999 EUR. Na nákup väčšieho množstva je potrebné overiť totožnosť pomocou občianskeho preukazu. Nevýhodou bitcoinmatov je menšie zastúpenie altcoinov a vyššie transakčné poplatky. Výhodou môže byť už spomínaný „anonymný“ nákup.
Úschova kryptomien
Vlastníctvo kryptomien so sebou prináša aj veľkú dávku zodpovednosti. Práve vďaka absencii centrálnej inštitúcie sme za svoje kryptomeny zodpovední my sami. Je teda vhodné uschovať ich na bezpečnom mieste, aby nedošlo k ich odcudzeniu. Máme na výber z niekoľkých možností. Prvým a najmenej vhodným je držať svoje kryptomeny na burze. Pokiaľ s nakúpenými kryptomenami nemáte v pláne aktívne obchodovať, nie je pre to najmenší dôvod. Prípadné hackerské útoky sa zameriavajú práve na burzy, kde sa nachádza veľký objem kryptomien. Útoky na peňaženky jednotlivcov sú v drvivej väčšine prípadov časovo aj finančne nerentabilné. Ďalšou možnosťou sú softvérové peňaženky. Tie sa jednoducho nainštalujú do smartfónu alebo počítača. Nevýhodou je častý, alebo dokonca neustály online prístup. Najbezpečnejšie miesto na úschovu sú tzv. hardwarové peňaženky, alebo paper wallet. Ich najväčšia výhoda je práve v tom, že sú drvivú väčšinu času offline a na vykonanie transakcie je potrebné fyzicky potvrdzovať údaje priamo na zariadení, ktoré svojou veľkosťou a tvarom pripomína USB kľúč. Najrozšírenejšie hardvérové peňaženky sú napr. Ledger a český Trezor. Nech už zvolíme akúkoľvek peňaženku, pri jej zakladaní budeme vyzvaní na zapísanie tzv. seedu. Ide o kombináciu 12 až 24 náhodných anglických slov, ktoré slúžia ako záložný prístup do našej peňaženky v prípade jej straty alebo poškodenia. Tieto seedy nikdy neukladajte do online priestoru, a to ani do telefónu alebo počítača. Ideálne je pero a papier, ktorý následne uschováte na bezpečnom mieste. Pre ešte vyššiu bezpečnosť uloženia vašich seedov sú na trhu produkty, ktoré riešia aj ochranu proti požiaru, vode, alebo mechanickému poškodeniu. Váš seed buď vyrazíte pomocou razníc, alebo vyryjete gravírovacím perom na kovové doštičky. Tie potom vydržia (na rozdiel od papiera) takmer všetko.
Obchodovanie s kryptomenami
Okrem držania kryptomien vo „fyzickej“ podobe máme možnosť obchodovať s kryptomenovými derivátmi napr. vo forme CFD certifikátov. Traderi tu majú možnosť využívať tzv. páku, ktorá dokáže zisk daného obchodu násobiť. To isté však platí aj v prípade straty, a preto by sa mu mali venovať buď skúsení obchodníci znalí technickej analýzy alebo klienti dôveryhodných investičných spoločností. Aktuálne na trhu pôsobia stovky kryptomenových búrz. Medzi najväčšie, najznámejšie a najbezpečnejšie patrí Binance, Coinbase Exchange, FTX, Kraken, KuCoin, Huobi, Bitfinex a ďalšie.
Pozor na podvody
Svet kryptomien je mladý a minimálne regulovaný trh. Vďaka rýchlemu rozvoju a rastu cien k sebe láka veľké množstvo nováčikov. Ich neznalosť a absenciu skúseností využívajú rôzni podvodníci, ktorí sa snažia ich kryptomien zmocniť. Asi najstarší a najznámejší spôsob je zneužitie identity verejne známych osobností. Podvodníci umiestnia na sociálne siete text alebo video s nejakou celebritou, kde vám sľubujú zdvojnásobiť počet kryptomien, ktoré im pošlete na ich adresu. Aj dnes sa bohužiaľ nájdu nováčikovia, ktorí vďaka chamtivosti na tento podvod naletia a o svoje kryptomeny prídu. Často sa stáva aj to, že nováčikovia s vidinou vyriešenia nejakého technického problému zašlú svoje seedy osobe, ktorá sa vydáva za člena daného projektu. Nikdy nikomu neposielajte svoj seed rovnako, ako by ste nikdy nikomu neoznámili heslo k vášmu bankovému účtu!
Zdroj informácií
Aby ste sa nezaradili medzi nešťastníkov, ktorí o svoje kryptomeny prišli, je potrebné neustále vzdelávanie a overovanie informácií zo sveta kryptomien a ekonomiky. Ešte pred pár rokmi to bol pomerne veľký problém. Dnes je už aj na česko-slovenskom trhu množstvo dôveryhodných zdrojov. Za českú scénu určite stoja za zmienku youtube kanály ako: Bitcoinovej Kanál, Krypto Mates alebo napríklad Josef Tětek – Stackuj cz. Zo slovenskej scény novinky zo sveta kryptomien prinášajú napríklad: Zaujalo ma Krypto & FinTech, Trader 2.0 alebo Crypto invest Kanál. Zo zahraničných krypto influencerov určite stojí za zmienku Benjamin Cowen a Alessio Rastani.